“Druhýkrát už ma museli do tej nemocnice dostať násilím,” hovorí Jana a jej rozprávanie razom potemnie. “Chcela som jesť, ale mala som strach, že priberiem. Chcela som si to jedlo vziať, ale hlava mi to skrátka nedovolila, ” vysvetľuje pocity, ktoré ovládajú každého, kto anorexiou trpí.
Na pokraji smrti s 24 kilogramami
Jana odmietala nastúpiť do nemocnice vo chvíli, kedy mala iba 24 kilogramov: “opuchnuté nohy, popraskala mi koža, nemohla som vstať z postele, nemohla som dýchať a rovnako som odmietala do nemocnice ísť.” V januári roku 2018 ju matka odviezla opäť do Motola. Práve včas. Jana skolabovala.
“Tri týždne to vyzeralo, že neprežijem. Bola som tak krehká, že so mnou lekári nemohli hýbať, báli sa mi zaviesť tracheostómiu, rozpadala sa mi koža, “rozpráva. Ale stal sa zázrak a dievča sa prebralo. Lekári ju odoslali do ďalšej nemocnice, kde sa učila znovu chodiť, dýchať a predovšetkým jesť .
Jana vysvetľuje, že po mesiaci v kóme bola v podstate “mimo seba”.
“Ja som vlastne netušila, či to, čo zažívam, je realita. Bála som sa prepnúť ovládačom televíziu, pretože som netušila, či je svet okolo mňa reálny. Rodičia za mnou nemohli chodiť, pretože zrovna bola chrípková epidémia. Ja som mala zápal pľúc, horúčky, kričala som zo spania, pamätám si, že ma sestry chodili kúpať a starať sa o mňa. Ale začala som si hovoriť o jedlo. A jedla som a jedla. A to ma zrejme zachránilo, “pokračuje Jana vo svojej spovedi.
Jana: Mohla som kedykoľvek zomrieť
Z tej doby si Jána vybavuje to, ako veľmi ju bolel pohľad na jej smutnú mamičku a brata. “Anorexia neničila len mňa, ale moje okolie a blízkych. Aké asi musí byť pre mamku, pozerať sa na to, ako jej dcéra umiera? ” kládlo si dievča otázky.
Posunúť sa ďalej jej pomohla zmena prostredia. “Odsťahovala som sa od otca, začala som normálne chodiť do školy a medzi ľudí. V podstate som sa postavila na vlastné nohy a uvedomila si, že svoj život si riadim sama, ” hovorí Jana pevným hlasom a pokračuje:” Mojím snom bolo vždy cestovať, tiež milujem šport. Ani na jedno som vďaka anorexiu nemala energiu. Chcela som skrátka začať žiť normálne. ”
“Tým, ktorí majú problémy s jedlom, by som rada odkázala , že by si mali uvedomiť, kam až to môže zájsť. Nestratíte len váhu, ale možnosť mať deti, zhorší sa vám pleť. Ale tie zásadné problémy sa odohrávajú vo vnútri. Zlyhávajú vám pľúca, obličky a vy to necítite. Až teraz mi dochádza, že som mohla kedykoľvek v spánku zomrieť. To, že vydržalo moje telo 24 kíl, neznamená, že telo niekoho iného vydrží. Neviete, kedy večer zaspíte a ráno už sa neprebudíte, “ odkazuje všetkým Jana, ale jedným dychom dodáva:” Lenže lekári nevedia robiť zázraky. To vy sa musíte chcieť sami vyliečiť. “
FOTOGALÉRIA:
