Priveľa soli v strave je škodlivým faktorom, nech už ide o akýkoľvek druh. Na Slovensku sa však v posledných rokoch rozmohol marketingový ošiaľ, ktorý spotrebiteľov navádza, že isté druhy sú predsa len zdravšie ako tie ostatné. Kde je však pravda naozaj?
Himalájska, hrubozrnná, morská, čierna alebo ružová. Dnes si už zákazníci v obchodoch mnohokrát z ponuky exotických druhov solí ani nevedia vybrať.
Jedným z faktorov, ktorý však význačne ovplyvňuje či produkt skončí v našom košíku, je jeho vplyv na zdravie. Ľudia si tak často vyberú z ponuky aj drahšiu soľ, lebo sú presvedčení, že blahodárne pôsobí na ich telo.
Skutočnosť je však taká, že Slováci radi naletia marketingu, ktorý so skutočnými účinkami nemá veľa spoločného. Upozornil na to profesor Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU Ján Šajbidor. Zároveň vedec dodáva, že jeden druh je pre naše zdravie ešte horší, ako tie ostatné.
Práve himalájska ružová soľ sa v ostatných rokoch prezentuje ako tá s najväčšími benefitmi pre zdravie. Opak je však pravdou.
Aj keď obsahuje mangán, horčík či železo, denne by jej človek musel skonzumovať niečo cez kilo, aby sa to odrazilo na kvalite zdravia. Do morskej soli všeobecne sa môžu dostávať aj škodliviny, ktoré ľudstvo vypúšťa do oceánov.
Druhy soli podľa profesora Šajbidora so zdravou výživou nemajú priamu súvislosť. „Je to zaujímavé, komerčne atraktívne, ale ide väčšinou len o obchodný artikel,“ uviedol. Ak si už však máme z regálov vybrať tú najlepšiu, vedec sa prikláňa k našim domácim produktom.
Pochutina zo slovenských baní, ktorá bola uschovaná v podzemí, je ušetrená od nečistôt zo súčasných morí. „Najlepšie je teda jesť našu vlastnú soľ,“ konštatuje profesor Šajbidor.
Himalájska morská soľ nie je taká zdravá, ako si spotrebitelia myslia.
ZDROJ: vice.com
