Zlomené rebrá a ruka, prasknutý bubienok. Jedenásť rokov Simona M. čelila domácemu násiliu. Bod zlomu nastal vo chvíli, keď jej manžel dvihol ruku na malú dcérku. Zavolala políciu a podala na neho trestné oznámenie. Vyšetrovanie prípadu z roku 2013 však polícia stále neuzavrela.

V roku 2013 Simona M. pochádzajúca zo Slovenska uspávala svojho malého synčeka. Jej dcérka dávala riad do umývačky v kuchyni. Zrazu začula veľkú ranu a tak sa bežala pozrieť, čo sa stalo. “Keď som prišla do obývacej izby, našla som tam sedieť svojho manžela. Na otázku čo sa stalo, odpovedal, že nič. Išla som za dcérou do izby a našla som ju plakať s napuchnutou nohou. Povedala, že dávala do umývačky riad hlasno a na to sa môj muž nahneval, chytil ju pod krkom a hodil na stôl, “ napísala Simona na facebook. O jej prípade následne informoval portál tvnoviny.sk. Takto podal jej príbeh.

Simona svojho manžela konfrontovala. “Začal ma biť päsťami a následne mi hlavou mlátil o stenu. Nikdy nezabudnem ten jeho úsmev, keď ma bil, “ zverila sa Simona, ktorá sa v tú chvíľu rozhodla, že začne konať. Manželovmu násilníckemu správaniu čelila už dlhých jedenásť rokov. Zakaždým však, keď ju udrel, tak sa jej následne ospravedlnil a sľúbil, že sa to viackrát nestane. Raz skončila v nemocnici so zlomenými rebrami, druhýkrát s fraktúrou ruky a nohy, inokedy s prasknutým bubienkom. Manžel ju dokonca napadol, aj keď bola tehotná. Vtedy prišla o dieťa.

Simona však bola ako v pasci. Nemala kam ísť a komu sa zveriť. “Nikto ma nevypočul. Tu v okolí ani nikoho nemám. Rodinu mám ďaleko. Tiež som sa veľmi bála, že keby som odišla, prišla by som o syna, “ povedala Simona pre tvnoviny.sk. V roku 2013 však neskončila v nemocnici sama. Vedľa nej sedela jej bezbranná dcéra.

Článok pokračuje na ďalšej strane.